Všetci randíme, máme vzťahy, lásky, milenky, partnerov a neustále pestujeme určité formy združovania sa. Takmer všetci si myslíme, že sa to týka len nás a opačného pohlavia (občas aj rovnakého), čo však naše mesto? S kým iným máte dlhodobejší vzťah, vzájomne sa o seba staráte, prechovávate city, vyrastáte spolu, meníte sa a máte pozitívne, ale i negatívne zážitky?
Niekde sa narodíme a za celý život sa nepohneme z nášho rodiska, občas zase obídeme pol planéty a zakotvíme úplne na inom mieste. Je však jasné, že mesto, v ktorom žijeme je naša súčasť rovnako, ako sme my jeho súčasťou, či už chceme alebo nie. Miesto, kde žijeme nás formuje, učí mnohé veci, dáva nám pocítiť aké to je, keď veci nefungujú, ale i to, keď všetko klape.
Občas len tak nevinne koketujeme a spoznávame sa, inokedy to prerastie v lásku na celý život. Niekto je nestály a mestá strieda ako ponožky, iný len podnikne výpravu na víkend, aby okúsil dobrodružstvo, zažil trošku vášne a potom sa vrátil opäť k svojmu starému známemu mestu. Nepripomína Vám to niečo? Láska, tak ako ju poznáme, len objekt našej túžby je trošku iný, nie však menej rozmanitý alebo záhadný.
Prečo o tom celom píšem? Sama som len nedávno ukončila svoju lásku s mojím milovaným mestom – Brnom, a to Vám poviem, bola to veľká láska, silný trojročný vzťah. Proste ma dostalo. Najskôr len tak pomaličky a zrazu som v tom bola až po uši. Veď si len spomeňte ako to máte Vy, keď sa zamilujete…a ja viem, nie je to magické Sarajevo, ani exotická Kuba či romantický Paríž, je to však mesto, v ktorom sa nikdy necítite osamelí, naozaj nikdy.
Hoci som predtým takmer rok koketovala a randila s Londýnom, hlbší vzťah z toho nikdy nevznikol. Bolo to síce veľkolepé, prekvapujúce, klasické, občas i chladné a nevyspytateľné. Ten známy pocit, že vás niečo veľmi láka a priťahuje, máte túžbu, ale pritom viete, že to nie je pre Vás to pravé. Bolo však nevyhnutné si to vyskúšať, niečo sa naučiť a možno si s ním ešte niekedy nejaké rande dám, to vôbec nevylučujem.
No späť k mojej Brnenskej láske. Občas v živote cítite, že vzťah už sa nedá kam ďalej posunúť a pre vzájomné obohatenie sa musíte rozlúčiť, aspoň na určitý čas. Ponechať si pekné spomienky a skúsiť niečo nové, neznáme. Na jednej strane je príjemné poznať všetky jeho tajné miesta a zákutia, ktoré sú ostatným ukryté. Vedieť, kde je najkrajší západ slnka, kde najlepšie chutí káva a kde jarný bozk pod čerešňou. Poznáte sa tak dôverne, že viete kam ísť, keď vám je ťažko na duši, i to kam zavítať, keď máte chuť zdieľať Váš život s celým svetom. Je to stereotyp a pocit istoty pre život potrebný, zrejme však až vo veku, ktorý som ešte nedosiahla. Tie spoločné spomienky sú však skvelé a farebné.
Ako to celé medzi nami začalo? Nemala som žiadne očakávania (čo sa ukazuje ako rada nad zlato, o tom však inokedy), ale absolútne. Vedela som len to, že s Londýnom to úplne neklape, že si treba nájsť vľúdnejšie miesto, plus k tomu prispela súhra určitých životných okolností. Znie to neuveriteľne, ale naše prvé zoznámenie prebehlo len pár dní pred skúškami na univerzitu. Hneď ako som prišla a zbadala ho, mala som príjemný pocit, že by to mohlo byť ono. Proste si ma pritiahlo, alebo ja jeho (myšlienky majú silnú moc). Inú alternatívu som ani nemala, šla som teda na istotu.
Všetko vyšlo podľa plánu, prišlo veľké sťahovanie a hlavne spoznávanie. Najskôr sme začali len zľahka, vizuálne, pohľadom, neskôr aj emocionálne, dotykom, sluchom a spoločnými zážitkami. Poznáte to sami. Tak ako má každý človek svoju charizmu a osobnosť, tak je to aj s mestom. Stačí sa len zastaviť a pozorovať ho, zapnúť svoje zmysli a vnímať atmosféru, ktorá je okolo Vás. Kultúru, ľudí, makro aj mikro život, ktorý tam prebieha. A čím má dostalo? Napríklad spoľahlivosťou mestskej dopravy (toto myslím vážne, fakt sa v noci dostanete všade), nespočítateľným množstvom jedinečných rodinných kaviarni, ktoré sú plné domácich obyvateľov a ponúkajú skvelé služby i ceny. Tým, že v každú jednu hodinu, nočnú či dennú, nájdete otvorený aspoň jeden z Vašich najobľúbenejších podnikov, klubov, barov či reštauráciu. Jednoducho sa Vám nemôže stať, že sa nemáte kam ísť najesť či zabaviť…a potom tu je klasika: môj milovaný zdravý Myfood, káva z KofiKofi na Českej, najlepší domáci cheesecake v café Momente, skvelé rýžové nudle vo Vaňkovke, indické reštaurácie Anapurna a Budha, SKOG Urban hub s pravou 70 % horúcou čokoládou, geniálny Bar ktorý neexistuje, takže vlastne všetko čo sa v ňom v noci stane, ako by sa nikdy nestalo. Samozrejme, aj svet Alice v ríši divov v Cirkus pande (kde Vám nápoj namieša barman roku), česká klasika v Zlatej lodi či legendárny Bar na stojáka na Jakubáku, čo je kapitola sama o sebe. Nemôžem vynechať ani tančírnu v Savoy, francúzskú cibulečku na priehrade a domácu zmrzlinu v The Cat café. Jednoducho, gurmánske nebo. To sa ešte len dostávam k festivalom a trhom, ktorými Brno skutočne žije. Vianočné, farmárske, týždeň piva, týždeň kávy, týždeň vína, jedla, jari, radosti, kvetov, bicyklov, chilli…jednoducho, tu sa vždy nájde dôvoď prečo oslavovať, jest, piť a baviť sa. To som ešte nespomenula malé vinárničky ponúkajúcim lokálne moravské vína za symbolické ceny. Keď Vám je stále málo, za 30 minút vlakom ste v hociktorej vinnej pivnici na Pálave.
Sú tu aj Lužánky, čo je ďalšie samostatné miesto v tomto meste. Park príznačný svojou špecifickou, priateľskou a mierne hipsterskou atmosférou. Navyše, všade nesúca sa vôňa trávy, ale nie len tej čo rastie v parku 😉 Ľudia tu piknikujú, grilujú, cvičia jogu, čítajú knihu, učia sa, fotia sa, venčia psov aj deti, opaľujú sa, hádžu si frisbee, chodia po lane, cvičia tai-či, žonglujú, behajú, posilňujú a to hneď ako slnko roztopí posledný sneh. Najviac života tu je však od apríla do novembra. Vtedy je park stále plný, ale tak príjemne, že sa necítite stiesnene, ale ani osamelo. Nikto tu nerieši čo máte na sebe, ani akú činnosť vykonávate, a to som tu už videla rôzne veci. Proste ste len sami sebou, ľudia sa smejú, ľúbia, a užívajú si deň.
Keď hovorím o Brne nemôžem zabudnúť ani na minimálne 10 divadiel, letné kino, alternatívne kino, balet, operu, filharmóniu či koncerty. Lázne priamo v centre na Sloboďáku, nie sú tiež na zahodenie, rovnako ako hot dog, ktorý cez deň stoji 10 kačiek a v noci už 15. Kraví hora, Zelný trh s čerstvou zeleninou, fontána pred Janáčkovým divadlom, z ktorej sa stalo nové centrum domácich, veľkolepý Špilberk, Denisove sady a každoročný festival ohňostrojov. Skvelá priehrada, cyklostesky vedúce až na Balkán, workoutové parky, mnoho posilňovní, crossfitových parkov či lezecká stena pri Olympi. Stačí len 15 minút na bicykli a ste na Panskej líche alebo na priehrade v prírode. Za veľké plus považujem aj pravidelné čistenie mesta a kosenie trávi, čo v takej Ostrave nie je samozrejmosťou 😉 Mesto sa stále renovuje, buduje a centrum je plné krásnych historických budov v secesnom štýle. Všade na vôkol sa vyskytujú fontány, nachádza sa tu druhá najväčšia knižnica v Česku, vila Tugendhat a kvalitné školy.
Ale to úplne najdôležitejšie čo ma dostalo, sú ľudia. Ľudia tvoria mesto a v Brne to platí mnohonásobne. Pohostinnosť, prívetivosť, individualizmus, úsmev či nápomocnosť. Samozrejme, občas stretnete aj nejakého podivína či debila, ale to len preto aby ste si niečo uvedomili Vy sami.
Možno Vás zaujíma, čo bolo zle, ale ja vlastne neviem. Prisahám, že asi nič… alebo teda nech som úprimná, moja škola mi občas dávala zabrať, čo mi spôsobilo niekoľko šedivých vlasov a prebdených nocí plných kávy a vulgarizmov. Do života mi však priniesla mnoho skvelých a dôležitých ľudí.
Povedzme si ešte jednu vec, kde inde sa môžu pochváliť takým „orlojom“ ako je v Brne? Aj v tomto Brno spĺňa predpoklady správneho partnera a vôbec nevadí, že neukazuje koľko je hodín, keď vytvarovaný je správne 🙂
Teraz už môžem len zhodnotiť, že dni kedy som sa preháňala na mojom červenom retro bicykli po uličkách Brna a nakupovala čerstvú zeleninu na Zelňáku sú preč. Rovnako, ako blúdenie po skrytých zákutiach centra, vymetanie obchodov v čase zliav a ochutnávanie všetkých čokoládových dortov s cieľom nájsť ten najlepší (našla som v Myfoode so 70 % čokolády s malinovým dipom).
Prežila som plnohodnotný, naplnený, krásny trojročný vzťah. Zase som trošku vyrástla, niekam sa posunula, veľa toho zažila, niečo si uvedomila. Bolo to obdobie plné priateľstva, lásky, zážitkov, spoznávania sa, učenia sa, ochutnávania a užívania si prítomného okamihu. Ľudia však odchádzajú a mestá ostávajú, niečo končí a iné začína. Môj čas s Brnom na teraz vypršal a ja idem ďalej, plniť nové planý, nové sny. Spoznávať nové miesta a mestá, nové uličky, ľudí a zakutia.
Teraz som v Prahe, pripravená ju preskúmať zo všetkých strán a užiť si to, čo mi ponúkne. Začínam úplné nový vzťah, hneď spoločným spolužitím. Chybou je, že už mám určité očakávania a aj nejaké to rande sme už mali. Nechám sa však prekvapiť, čo prinesie spoločný život. Nie je to Brno, nie je to ani Londýn, ale ako to už s láskou a vzťahmi býva, každý jeden je iný, jedinečný, niečo iné nás naučí a iné nám ponúkne. Občas sú to sladké romániky, niekedy veľké sklamania. Bývajú to aj dlhodobé vzťahy, a ak má človek šťastie, vznikne z toho láska na celý život.
Vám prajem jediné. Nech sa už nachádzate kdekoľvek na svete, v hociktorom meste, alebo na hocijakom mieste, skúste sa zastaviť, spomaliť dych, otvoriť zmysli a vnímať čo je okolo Vás. Vône, ľudí, kultúru, tradície. Je to jedinečné. Učte sa, pozorujte čo sa Vám páči a čo nie. Čo si chcete zobrať so sebou do života, a naopak, čo vôbec nie je pre Vás. Nech žijete kdekoľvek, nezabúdajte si vzájomné spolužitie prispôsobiť vlastným predstavám, veď každý vzťah tvoria dvaja. Nezabudnite ani na to, že je potrebný vzájomný rešpekt voči druhým kultúram, zvykom, ľudom a mestám.
O tom je cestovanie, o tom je láska ,o tom je život. Otvoriť srdce, ponoriť sa do prítomného okamihu a vnímať, čo sa deje okolo nás. Zbohom Brno, vitaj Praha!
PS: Terajším, ale i budúcim obyvateľom Brna prajem, nech sa v tomto meste majú minimálne tak dobre, ako som sa mala ja.
