Milí všetci, ktorí čítate nasledujúce riadky. Začal sa nám rok 2020, a ja sa s novou energiou púšťam do života, i do písania. Preto vás asi neprekvapí, že v podobnom duchu bude aj nasledujúci článok. Viete, ja tie nové začiatky totiž milujem. Umožňujú nám odštartovať rok s novým elánom, nápadmi a výzvami. Hoci, čím sme starší, tým nemožnejšie je začínať na úplne čistej strane, lebo určité udalosti nejde zo života žiadnym spôsobom vymazať či odstrániť. Dajú sa však spracovať, pochopiť, a hlavne sa z nich dá poučiť, a presne to by sme mali považovať za tu najväčšiu výhodu. Každý ďalší rok totiž začíname s novými znalosťami o živote aj sebe samom.
Vianoce bývajú hektické, a aj keď očakávame, že si oddýchneme, býva to skôr opačne. Preto som sa k sumarizácií uplynulého roka, a k plánovaniu toho aktuálneho dostala až tento víkend, aj keď nápady som zberala už pár posledných dní, možno aj týždňov. Založila som si 2 nové diáre (jeden denný, druhý projektový), zašla si zacvičiť, upratala celý byt, a rozhodla sa zbaviť toho, čo ma skľučovalo. Viem, bude to náročné udržať v takomto nasadení, ale som vďačná aj za to odhodlanie, s ktorým som nový rok odštartovala. A pokiaľ to máte podobne, skúste sa mnou inšpirovať a začať nový rok s čistou hlavou! Ako na to?
Uprac si okolo seba
Keď som pred pár dňami robila veľké upratovanie v komore, dopracovala som sa k novému uvedomeniu – medzi vonkajším poriadkom okolo nás, a tým vnútorným priamo v nás, nie je vlastne žiaden rozdiel. Čo presne tým myslím?
Ľudia majú rôzne vášne a koníčky a ani ja nie som výnimkou. Celý život ma totiž sprevádza jedna, pre niekoho nepochopiteľná, a to láska k upratovaniu. Milujem keď sú veci čisté, zarovnané, voňavé, uložené. Proste zorganizované. Vtedy pokojne môžem žiť, vzdelávať sa a vôbec existovať. V mojom prípade je totiž upratovanie priamo naviazané na moju psychickú pohodu.
,,Medzi vonkajším poriadkom okolo nás, a tým vnútorným priamo v nás, nie je vlastne žiaden rozdiel.“
Keď je čisto, moje duševné rozpoloženie je nadpriemerne. Platí to aj opačne, keď je mi zle, som nervózna, nespokojná a neviem čo chcem, cielene upracem, a všetko je lepšie. Keď totiž upratujem okolo seba, upratujem aj v sebe. Možno preto, že táto činnosti mi poskytuje takzvaný flow, a moja myseľ sa jasne sústredí na danú aktivitu. Podľa aktuálnej diagnózy vyberám aj konkrétnu činnosť. Občas pomáha vytrieť podlahy a všetko vyleštiť. Inokedy organizovať šatník a poukladať si oblečenie podľa farby a úplne vrchol je robenie si poriadkov v dokumentoch, šuplíkoch a šanonoch. Stačí k tomu zvládam pustiť hudbu či kvalitný podcast, a môžeme hovoriť o skutočnej efektivite. No niekedy je dostačujúce úplné ticho.
Pravidelná očista
Ďalšou výhodou upratovania je, že zistíte, koľko veci vlastníte, pritom ich vôbec nepotrebujete. Môže ísť o nepraktické darčeky, ktoré vás mrzí vyhodiť, oblečenie, ktoré nenosíte, prípadne o veci, ktoré vám bránia zmeniť životný štýl.
Tak ako behom života zberáme predmety, ktoré nás na našej ceste sprevádzajú, zberáme aj zážitky, dojmy, traumy a bolesti. Nabaľujeme vzťahy a ľudí, občas klamstvá, choroby, ale aj krásne a emočne silné momenty. K niečomu sa vraciame denne, iné zabúdame, strácame, niečo sa nás opúšťa, niečo sa neustále vracia. Tak ako dané predmety podliehajú sile času, deje sa to aj naším spomienkam, zážitkom či znalostiam. Tak sa nám občas stane, že lipneme myšlienkami na vzťahu, ktorý je už dávno preč, pripomíname si staré krivdy, skrátka nedokážeme pustiť minulosť, ktorá už nemá ale nič to dočinenia s našim aktuálnych životom, no kvôli tomu nevidíme to pekné okolo nás. Tie nové príležitosti. A to nehovorím o informáciách, ktoré sa na nás valia deň čo deň a my ich musíme vyhodnocovať, spracovať a reagovať na ne. Preto či chceme alebo nie, musíme si v tom všetkom robiť pravidelne poriadok. Takzvanú, mentálnu očistu. Skrotiť svoju myseľ.
Áno, je tu aj možnosť nechať to všetko vyhniť, ale o to ťažšie a nepríjemnejšie sa bude potom problém odstraňovať. Nakoniec môžeme dôjsť do štádia, kedy bude nevyhnutné vyhľadať pomoc profesionálnej upratovačky, alebo odborníka, ktorý uprace v našej hlave. Prečo ale nechávať skaziť niečo, keď to môžete podchytiť v zárodku?
Pri tomto veľkom upratovaní som si uvedomila, koľko zbytočností človek za svoj život zhromažďuje. Jednalo sa predmety, ktoré ukladáte s pocitom, že by sa ešte niekedy mohli hodiť, ale aj o veci, ktoré nejak z lenivosti doma zapracete, a už sa k ním nikdy nevrátite, lebo je to pohodlnejšie. Napríklad pokazený kufor, nákupné tašky, krabice od topánok, staré obliečky zo študentských čias či reklamné predmety z rôznych eventov, ktoré je vám ľúto vyhodiť. Veci, ktoré pre vás nemajú už žiadnu hodnotu, ale my sa nimi zapraceme a nemôžete tým pádom spraviť priestor pre nič nové. A tam, kde nie je priestor pre nové, nie je priestor na zmenu, a tým pádom na vývoj vpred.
Teraz skúsme tento model vztiahnuť na našu myseľ, hlavu a mozog, ktoré sú nevyčerpateľným zdrojom myšlienok. Pokiaľ ju nebudeme čistiť od balastu a pretlaku informácií, nemôžeme očakávať ani príjemné pocity a rovnováhu. Každému sa asi neraz stalo, že sa zasekol na nejakom zranení, nevydarenom vzťahu. K problému sa pravidelne vracal, a nemohol sa pohnúť pred. Alebo sa nám pravidelne opakujú rovnako nepríjemné situácie či konflikty, ale my pred nimi zatvárame očí. Niekedy sú tieto veci nevedomé, my o probléme nevieme, inokedy ho len nechceme vidieť.
O to dôležitejšie je spomaliť, nájsť si na seba čas – byť všímaví sám k sebe, k svojmu vnútru. Naše telo nám totiž vysiela jasné signály. Cítime, keď sa v nejakej situácií cítime nepríjemne, keď je toho na nás moc aj keď robíme niečo, s čím nie sme stotožnení. A áno, sú momenty, kedy prináša úžitok zatnúť sa a vydržať aj nepohodlie ( veď nič nie je zadarmo), takýto stav by však nemal trvať dlhodobo. Mohlo by sa nám totiž stať, že signály prestaneme úplne registrovať a budeme žiť v niečom, čo nám dlhodobo neprospieva. Je totiž dokázané, že dlhodobý neporiadok okolo nás má dopad na našu náladu a psychiku. Buďme preto k sebe úprimní a pravidelne si pokeckajme sami so sebou. Aké starosti, bolesti a sklamania si v sebe nosíme? Aké strachy? Čo nás skľučuje, obmedzuje? Sme šťastní? A koľko činnosti, pri ktorých sa hlava dokonale vyčistí, si skutočne doprajeme?
Tých spôsob ako vyčistiť svoju hlavu je mnoho. Od pravidelného behu, prechádzky v lese či maľovania až po meditáciu. Každý potrebuje občas vypnúť, ostať sám so sebou, svojimi myšlienkami niekde v tichu. Zapáliť si sviečku, pustiť si príjemnú hudbu a sústrediť sa len na svoj dych. Pravidelný čas na seba nám môže pomoc vytvoriť zvyk a nájsť spôsoby, vďaka ktorým budeme lepšie zvládať aj náročne situácie. Viete si totiž predstaviť ako by to vyzeralo u vás doma, keby dlhšiu dobu neupracete?
,,Človek by očakával, že šťastie bude tam, kde je prebytok. Veď presne tak nám to všetci tlačia do hlavy už od detstva.“
V tejto rýchlej dobe, orientovanej na konzum často na podobné aktivity nemáme čas, alebo nás to ani nenapadne. Na druhú stranu, stále viac okolo seba vnímam ľudí, ktorí sa snažia so sebou pracovať, pretože tlak na ich sobou sa stáva neúnosným. Už od pradávna je duchovná cesta spojená so striedmosťou. V strave, v množstve vecí, ktoré k životu potrebujeme. Aj keď človek by očakával, že šťastie bude tam, kde je prebytok. Veď presne tak nám to všetci tlačia do hlavy už od detstva.
Začať na novo
Poznáte ten pocit, kedy by ste všetko/niečo v živote chceli vymazať a začať od nuly? Proste na čistom. Ako keď označíte fotky v počítači a stačíte delete. Alebo keď prejdete handrou po zrkadle, a ono je dokonale čisté. Nová šanca. Prísť do nového bytu, v ktorom nič nie je. Vybaviť ho novým nábytkom, všetko pripraviť a myslieť si, že teraz sa už o to budete starať lepšie, že sa už nezahádžete, že vás minulosť nedobehne. Ale ono sa tak väčšinou znova stane. Môžeme však ovplyvniť, aby to bolo čím ďalej v menšej miere.
Keď som nastupovala do novej práce, naivne som si myslela ako všetko na ploche budem triediť a dávať do priečinkov, hneď, od samého začiatku. No potom prišlo obdobie nestíhania a pri mojej pracovnej ploche by zrazu nejeden zaplakal. Zas to nevyšlo. Ako keď sa zaprisaháte, že už budete jesť iba zdravo, a opäť to porušíte. To je ale život. Sme ľudia, nie stroje. 🙂
Teraz si k tomu musím znova sadnúť a pripraviť systém, ale stojí mi to za to. Lebo keď budem niečo hľadať, budem presne vedieť kam po tom siahnuť. Tak už to je, v živote nejde začať na novo. Jedna vec je, že naše zlozvyky nás vždy dobehnú a druhá vec, že predmety, ale aj spomienky, ktoré si so sebou nosíme, sú niečo, čo nás formovala, patrí to k určitej časti nášho života. Na druhú stranu, aj vec, ktorá bola v jednu dobu nevyhnutná, sa môže zmeniť na zbytočnú. Rovnako ako vzorce správania, ktoré nám zdanlivo pomáhajú zjednodušiť si život v určitej jeho fáze, no jedného dňa je nutné zbaviť sa ich.
Nikdy nekončiaci proces
Život je stále v pohybe, ako aj vzduch v našom byte. Naša hlava neustále produkuje myšlienky, v noci zase sny. Denne sme vystavený stresu a novým vnemom. Keď ich ale dokážeme identifikovať, ľahšie ich spracujeme a vypriadame sa s nimi, nenecháme sa rozhodiť. Preto si skúsme trošku upratať okolo nás, ale aj v nás. Otvoriť aj tie najviac zapratané a hlboké šuplíky, aby sme nový rok využili čo najlepšie a neniesli si so sebou žiadnu zbytočnú záťaž. Otvorme myseľ, starajme sa o ňu, nenechajme vyhniť staré veci, a zbavme sa všetkého toxického, zbytočného, toho čo nám škodí.
Veď nie je príjemne otvoriť okná a pustiť dnu trošku nového vetra? Nový rok je dokonalý čas na zmeny. Samozrejme, bolo by ideálne upratať raz a navždy mať pokoj. Ale verte, keď si na seba nájdete čas pravidelne, vzniknú pevné základy, na ktorých sa dajú stavať veľké veci.
Na záver vám chcem zaželať len to najlepšie do nového roka. Veľa pozitívnej energie a odhodlania pracovať na sebe, ale aj na svete okolo nás. Aby bol lepším miestom. A ak vás zaujíma, aké konkrétne výzvy na rok 2020 som si pripravila ja, počkajte si na môj najbližší článok. 🙂
Martina.
