Denník Slovenka píše

Tinder, partnerstvo, priateľstvo a láska

Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako je v tejto dobe náročné držať niečo trvalé. Žijeme totiž v dobe, kedy nám je neustále predkladané, že potrebujeme  niečo nové, zaujímavé a neokúkané. Nehladíme až tak na to, či je to lepšie alebo horšie, hlavne, že je to iné a my pocítime prvotné nadšenie či vzrušenie z ešte neobjaveného, no už  pri prvom probléme či zaváhaní sme schopní dať výpoveď, rozísť sa, vymazať si konverzáciu, či druhého človeka zo života, pričom kvalita vzťahu sa ukáže až neskôr. Aj keď, pokiaľ ide o vzťahy, čas nie je ani z ďaleka jediným kritériom pri jej posudzovaní. Na to sú tu úplné iné veci.

Skutočná radosť z objavovania totiž prichádza, až keď idete naozaj do hĺbky. Keď sa vám druhý otvorí, pripustí si vás k telu a vy vidíte jeho pravé ja, pod tými všetkými vrstvami. Cítite jeho energiu, vnímate ako reaguje v rôznych situáciách, poznáte jeho slabé a skryté miesta. Ak toho človeka chceme mať vo svojom živote aj po tom všetkom, tak to je skutočný vzťah, priateľstvo či partnerstvo. To sa totiž volá láska.

Viem, hovorí sa, že všetci sme nahraditeľní, ja si to však nemyslím.  Keby je to pravda,  tak by nám bolo vlastne úplne jedno, s kým sa kamarátime, žijeme, kto je náš manžel, milenec či najlepší priateľ. Nepoznali by sme pocit, že nám niekto chýba. Niekto konkrétny. V našich životoch totiž vždy bude pár signifikantných ľudí, ktorí sú pre nás niečím špecifickí a výnimoční. Ľudia, ktorých energiou, osobnosť, humor či lásku nenahradíte nikdy nikým a ničím.

Preto sa pýtam, ako by vyzeral môj život, keby nikdy nestretnem určitých ľudí? Niekedy nás totiž dokáže ovplyvniť jediné stretnutie s druhým človekom na ulici, inokedy sú to ľudia, s ktorými sme vyrastali, a potom sú tu ešte bytosti, ktoré sa stanú súčasťou našich prelomových životných míľnikov. Nech je to už akokoľvek, vzťahy sú to, čo dáva môjmu životu skutočný zmysel. Môžem totiž cestovať, poznávať svet, byť úspešný človek, ale ak to nemám s kým zdieľať, je to vždy len polovičná radosť. Pre mňa teda určite.

Ako vzťah ovplyvniť?

Verím, že život nám do cesty posúva tých správnych ľudí, v tom správnom čase. Niekedy takzvaných učiteľov, a inokedy niekoho, koho máme učiť zase my. Spriaznené duše, lásky, kamarátov na život a na smrť, anjelov strážnych. Občas aj blbcov a debilov, ktorí nás majú priviesť k nejakému poznaniu. Ako však s týmito všetkými vzťahmi naložíme, je už len na nás.

Každý vzťah totiž tvoria aspoň dvaja jedinci, a nie vždy majú rovnakú potrebu dané partnerstvo  pestovať. Keď sa však vytvorí výnimočné puto, stojí za to ho budovať. V živote totiž musíme  počítať s tým, že aj s tou najväčšou spriaznenou dušou narazíme na fakt, že sa v niečom výrazne odlišujeme. Všetci sa v priebehu času meníme, formujeme či posúvame, a to dokáže občas naše cesty rozdeliť. O to krajšie však dokážu byť opätovné návraty k sebe. Sú totiž ľudia, ktorí z nášho života na čas zmiznú, no keď sa tam znova objavia máte pocit, ako by neprešiel žiaden čas. To, že sa nám niekto vzdiali fyzicky totiž ešte nemusí neznamenať, že nás opustil naozaj.  Na druhú stranu existujú vzťahy, ktoré sa odohrávajú v prítomnosti a trvajú dlho, keď však títo ľudia prestanú spolu komunikovať, uzatvoria sa a nezdieľajú, môžu z nich byť dvaja cudzinci aj v spoločnej posteli.

Určite ste si to všimli aj vy sami, že ľudia postupne z vášho života odpadávajú, iní sa za nabaľujú a pár priateľstiev sa rokmi len posilňuje. Veľkú rolu tu hrá fakt, pre aký životný štýl sa rozhodneme, s akými hodnotami chceme svoj život žít, v akom meste či krajine. Niektoré priateľstva kvôli týmto rozhodnutiam  padnú do zabudnutia úplne prirodzene. Inokedy to za nás zariadi život, okolnosti, zdravie a občas  to je naše vedomé rozhodnutie. Lebo ego, hrdosť, domnienky, alebo len hlúpy omyl, nedorozumenie.

Partnerstvá a tinder

Dnes to má byť o partnerstve všeobecne, ale nedalo mi to. Moderné vzťahy medzi mužom a ženou totiž trvajú stále kratšie a kratšie momenty. Sme zvyknutí na neustále zmeny, na dokonalosť. Niečo sa nám nepozdáva? A čo tak vymeniť to, za niečo nové, neokukané, dokonalé. Aspoň na prvý pohľad. Aj na tomto princípe funguje fenomén Tinder. Povrchná aplikácia, ktorá však zrkadlí len to, v akej dobe sami žijeme. Jasné, túto platformu berie vážne len málo kto, pričom za jej používaním je hlavne zvedavosť, zábava, občasné známosti, letné rande…niekedy  aj niečo viac. No poväčšine ide o spôsob, ako rýchlo prísť na iné myšlienky, zvýšiť si sebavedomie (sama som tam, takže nesúdim, len konštatujem). Nikdy nebolo jednoduchšie dostať sa na prvé rande. Skutočným problémom tejto doby je, aby sa uskutočnilo rande č. 2, nebodaj 3. Prečo je to tak, keď si vyberáme podľa svojich dokonalých preferencií? Odpoveď je jednoduchá. Prírodu neoklameš.

Rozum nám dokáže podľa fotky povedať, či je dotyčný dostatočne vysoký, modrooký, športovo založený, umelecký…proste náš typ. Ale počkať, tu mu ustupujú vlasy, divne sa tvári, blbé tričko, drží drink v ruke. Stačí jedna chybička a zrazu chceme niečo iné, niečo lepšie. Ak sa však podarí, a kandidát na druhej strane telefónu prejde prvým filtrom a sympatie sú vzájomné, nasleduje prvá schôdzka. Tak poctivo sme vyberali, to musí fungovať, ale ono to nefunguje. Vizuálny výber totiž nestačí, teda, možno na jeden  či dva  večere áno. Ako nám však druhý vonia, aký ma hlas, ako sa tvári, akú ma energiu, či si máme čo povedať. To neoklameš, to je totiž  príroda.

Koľkokrát v živote si bol zamilovaný do niekoho, kto vôbec nebol tvoj typ, ale proste sa to stalo? Len tak, neplánovane. A koľkokrát si mal rande so svojím ideálny typom, ale niečo tomu chýbalo? Nemám právo to odsudzovať, je to len malé zamyslenie. Keď sa nám totiž druhý nepozdáva, stačí swipnúť doľava, vymazať konverzáciu, zablokovať si druhého človeka. Tak jednoduché. Single ľudí je čím ďalej tým viac, rovnako ako ľudí, ktorí hľadajú svoju spriaznenú dušu. Kde je teda problém? Prečo keď stretneme to pravé, tak dopustíme, aby to skončilo? Prečo namiesto toho, aby sme sa rozhodli a na vzťahu pracovali, dávame prednosť povrchným známostiam? Asi je to jednoduchšie a  zbaví nás to krátkodobej osamelosti, ja si však nemôžem pomôcť. Zažila som, čo je to mať skutočne rád, niekde hlboko v sebe, otvoriť sa, a už mi akosi nejde spraviť krok spať, uspokojiť sa s niečím menej. Je však naša generácia ochotná robiť kompromisy, vzdať sa JA aby sme boli MY?

Posledný rok bol pre mňa v tejto oblasti veľmi poučný. Zistila som, že sama dokážem byť sebecká, zároveň dokážem ľúbiť, úprimne a od srdca.  Preto stále verím, že spriaznené duše existujú. Vzťah ale nie je zadarmo. Vzťah si vyžaduje určitú  vyspelosť, rozhodnutie a poznať samého seba. Ale hlavne, musíte to cítiť, a mať odvahu sa otvoriť. Risknúť, že vám niekto môže ublížiť.

Jednou z výhod  tejto doby totiž je, že nemusíme uzatvárať partnerstvá z pragmatických dôvodov, aj keď totálne stratiť rozum sa nevypláca. Dokážeme finančne ťahať svoj vlastný byt, auto. Byť samostatná jednotka a keď už sa s niekým rozhodneme byť, je to preto, že naozaj chceme.  Na druhú stranu, stačí,  že sa nám niečo  nepáči, a ideme hľadať ďalej, ako by to malo fungovať bez nášho úsilia, samé od seba. Odídeme do vlastného bytu, odcestujeme. Vymažeme si druhého z nášho online sveta, dokážeme sa tváriť, že nikdy nebol. Tak veľmi jednoduché, a tak veľmi nesprávne.

Priateľstvo

To, čo zažívam aktuálne v Prahe je jedno krásne životné obdobie. Stále som dosť mladá, ale už môžem povedať, že z každej etapy života si nesiem so sebou pár ľudí. Z detstva či základnej školy, stredná, vysoká, Londýn…a potom je tu môj terajší život. Naša partia, ktorú si tu v Prahe vytvárame a na ktorú nedám dopustiť. Nie sme len ľudia,  čo spolu kávičkujú. Vieme o tom, keď má niekto z nás trápenie, zlomené srdce, bolí ho zub, zháňa darček pre mamu k narodeninám, čaká ho nepríjemná skúška, rieši problém v práci. Vieme takmer všetko. O starých láskach, o radostiach, úspechoch. Občas aj to, koľko má Lucka aktuálne v peňaženke, čo jedla Helen na raňajky, prečo Janka v noci nespala, kvôli čomu je Bob smutný a čo som včera napísala do svojej knihy.  Pritom týchto ľudí poznám len necelé dva roky. Trávim  s nimi  ale 24/7, a to sa už dá nazvať ako rodinný život.

To čo máme v Tchibe, je totiž niečo neskutočné. Áno, občas si ideme na nervy, máme ponorku, musíme riešiť pracovné veci bez ohľadu na priateľstvo, a to nie je vždy jednoduché. Na druhú stranu viem, že mám komu zavolať o 2 ráno, že sa necítim dobre, že potrebujem presťahovať nábytok, požičať peniaze či zaviesť do nemocnice. Viem, že niekam patrím, a že sa niekto stará.

Pre mňa je totiž  priateľ niekto, kto trpí moje nálady. Kto je schopný stále dokola počúvať moju lovestory a má so mnou trpezlivosť. Niekto, kto mi povie, že to zvládnem, že bude lepšie. Niekto, kto znáša moju hlučnosť, tvrdohlavosť a neustálu potrebu upratovať. Kto chápe, že hovorím veľmi veľa, veľmi rýchlo a veľmi často, že som prehnane aktívna. Ľudia, ktorí sú tu, keď sa máte skvele a zažívate tie neopakovateľné chvíle, ale hlavne tí, ktorí stoja pri vás keď je zle.

Netuším, čo s nami bude za rok, alebo za 5. Ako s to všetko zmení, keď si založíme rodiny, budeme mať deti, presťahujeme sa do nového mesta. Ja však verím, že čo je skutočné, to pretrvá, a veľmi si želám, aby to boli zrovna tieto priateľstvá.

Vážím si náručia, čo nie sú dočasné

Zapamätajte si jednu vec. Len tí, ktorým na nás skutočne záleží, nám  povedia pravdu, ktorú nie vždy chceme  počuť.  Možno nás to zraní (hlavne naše ego), ale môžeme si byť istí, že tak úprimne ako nám venujú konštruktívnu kritiku, myslia aj následné komplimenty a pochvalu, a presne tak to má byť.

Občas je totiž paradox, že najviac dokážeme ublížiť ľudom, ktorých máme najradšej, a zároveň títo ľudia dokážu najviac zraniť nás, lebo im to dovolíme. V týchto skutočných vzťahoch totiž strácame kontrolu, sme sami sebou. Vieme, že nám odpustia, že sme občas sebeckí, necitliví a krutí. Preto nezabudnite týmto ľuďom poďakovať, že sú tu pre vás, nech sa deje čokoľvek.  Rovnako si stanovte aj bod, kedy musíte sami povedať niekomu DOSŤ a ukázať vlastnú sebahodnotu.

Buďte si istí, že tí, ktorým na vás skutočne záleží, sa vždy budú zaujímať o to, ako sa máte. Aj keď poviete, že ich vo svojom živote nechcete, oni vám dajú potrebný čas, ale nájdu si k vám zase cestu.  Nezabudnú na vaše narodeniny, sú tu s vami, keď vás povýšia v práci, keď je toho na vás veľa a potrebujete si poplakať. Neodídu z vášho života, aj keď ich o to sami požiadate, lebo vedia, že častokrát vôbec nejde o nich, ale o to, čo si v sebe nosíme my sami. Týchto ľudí si vážte, lebo tí vás majú úprimne radi. Za mňa je to je výhra v lotérii. V živote mám totiž skvelých rodičov, brata i kamarátov, ktorí má poznali,  keď mi bolo 5, 10, 15 aj keď mi je 25. S nimi totiž nie som sama, aj keď sa tak vo svojom živote občas cítim. Cítim,  že aj keď ma vždy nepochopia, budú vedľa  mňa sedieť a len tak mlčať. Objímu ma, vypočujú a povedia mi, že to zvládneme, že to bude dobré, a to úplne stačí. Pretože každý z nás potrebuje niekam patriť, a cítiť, že ho má niekto rád takého, aký je. Že ho akceptuje, že sa stará. Že je súčasťou niečoho väčšieho.

V živote sú totiž dve skupiny ľudí. Tí, s ktorými sa občas vidíte na káve, dáte si vzájomne update zo svojho života, podelíte sa o krásne zážitky a idete domov. Potom sú tu ľudia, s ktorými tie zážitky vytvárate, ktorí sú súčasťou toho života, bez nich by tie okamihy nikdy neboli možné, lebo  sú ich spolutvorcovia.

Partnerstvo vs. priateľstvo

Partnerstvo sa naproti priateľstvu líši v jednej zásadnej veci. Partnera nikdy nenahradíte priateľom, ani nikým iným. Partner, to je jeden človek, ktorý má v našom živote výhradné miesto, ku ktorému máme  veľmi špecifické city, vzťah, puto. Je to človek, ktorý nám je blízky, s ktorým zaspávame  v objatí, ktorého držíme za ruku,  zverujeme sa vzájomne, veríme  mu. V partnerovi však môžete nájsť priateľa. Teda, určite by sme mali.

Keď odíde z nášho života partner, ostane divný smútok. Niekedy možno úľava, alebo divná zmes pocitov. Nie je tam on, nemôžete mu zavolať, zmizne jeho rodina, priatelia. Časť života. Buď máte všetko, alebo nemáte nič. Časom si to možno sadne, a vy budete pripravení fungovať na nejakej priateľskej báze, nie je to však samozrejmosť, hlavne, ak je rozchod bolestný. Vtedy sa pýtate, či za to stojí transformovať ten minulý vzťah do priateľstva, či vôbec ešte stojíte o toho človeka. Nie je to len vaše rozhodnutie, je to na oboch stranách, či si dáte ten dôvod, aby ste vo svojich životoch zotrvali.

,,Aby skončil vzťah, stačí niekedy veľmi málo, no aby skončilo priateľstvo, to už musí ísť o vážne veci.“

To sa vám v zdravom priateľstve len tak nestane. Priateľstvo je totiž trvalejší cit. Priateľov môžete mať súčasne viac, sú ako puzzle, ktoré do seba zapadajú, pričom každý člen ma svoje nenahraditeľné miesto. Priateľstvo je totiž ten najtrvalejší a najkonzistentnejší vzťah, ktorý v živote máme. Možno práve priatelia sú tie spriaznené duše, ktoré tak úpenlivo celý život hľadáme.

 

 

 

 

You Might Also Like