Pred pár dňami sme oslávili svetový deň žien. Sviatok všetkých krásnych, inšpiratívnych, zaujímavých, starostlivých, múdrych, empatických, príjemných, láskavých a pôvabných stvorení. Rovnako aj sviatok všetkých emotívnych, hašterivých, urážlivých, domýšľavých, klebetných, namyslených, hormónmi ovládaných hysteriek. Proste deň, ktorý patrí len nám ženám vo všetkých podobách, ktoré sme schopné nadobudnúť a ukázať. Jedno je však isté – ŽENY sú silné a keď chcú, dokážu všetko, čo si zaumienia. Od pradávna sú prirovnávané k bohyniam, o ženách boli napísané stovky básni, sú symbolom nového života, viedli sa kvôli ním vojny. Aké sme však my, ženy 21. storočia?
Aj vďaka naším predchodkyniam sme si my ženy vybojovali právo voliť, slobodne sa prejavovať, pracovať, zastávať pôvodne mužské povolania či dojčiť na verejnosti. Neustále bojujeme za vyrovnané platové ohodnotenie a mnohé iné príležitosti či práva, ktoré ešte pár rokov dozadu boli tabu. Už dávno nie sme predurčené len k tomu stáť pri sporáku, vyšívať dečky a starať sa o rodinu, bez nároku na kariéru, sebarealizáciu. Občas mám však pocit, že v tomto neustálom boji za práva žien, za vyrovnanie sa mužom sme akosi pozabudli na to jedinečné, čo z nás robí ženy v tom pravom zmysle slova. Mali by sme pochopiť, že byť schopnou ženou 21. storočia neznamená zmeniť sa na muža. Raz darmo, príroda nás urobila rozdielnymi, a určite mala na to svoj dôvod. Mám teké tušenie, že jej cieľom bolo vytvoriť skladačku, ktorej kusy sú rôzne zaoblené, zakrivené a vytvarované. Keď ich však správne natočíte, krásne do seba zapadnú a vyplnia navzájom prázdne miesta. Cieľom však nebolo vytvoriť dva totožné kusy, z nich každý dokáže fungovať sám.
Buďme ženy autentické, nie ženy nadľudské
Nesnažím sa podporovať ani haniť feministické názory a som vďačná za príležitosti, ktoré ako žena mám. Uvedomujem si, že nie všade na svete ženy majú možnosti a demokraciu vo svojom rozhodovaní, ako my tu v krásnej Európe, ale ani to nie je pravidlo. Chcem len poukázať na to, že naša honba stať sa nezávislými a všetko zvládajúcimi nadženami spôsobuje chaos v našej spoločnosti, a občas aj chaos v živote našich mužov. Na jednu stranu si želáme, aby sa k nám muži chovali ako gavalieri či gentlemani, známi zo starých anglických filmoch. Pritom čím ďalej tým viac preberáme ich úlohy, nedávame príležitosť ich mužnosti dostatočne sa prejaviť. Všade sa rieši právo ženy na niečo…ale čo práva mužov?
My ženy máme prirodzenú potrebu sebarealizácie, čo je úplne v poriadku. Pýtam sa však, odkiaľ pramení ta nezastaviteľná túžba byť skvelými, úspešnými, nezávislými, samostatnými a vždy dokonalými ženami? Vychádza z našej vnútornej potreby, alebo je vyvolaná vonkajšími okolnostiami, tlakom a očakávaniami spoločnosti? A nejde len o odpoveď na to, o čo sme tak úpenlivo usilovali desiatky rokov? Nech je to už akokoľvek, nebojme sa byť takými ženami, akými sme boli stvorené. Sme emotívne, citlivé a vnímavé, vďaka čomu máme skvelú intuíciu. Multitasking nám nerobí žiaden problém, myslíme na to, kde má náš partner kľúče od bytu, kde máju deti veci do školy, a kedy treba zavolať rodičom aby si dali lieky. V prvom rade sme však krásne bytosti, ktoré sú schopné šíriť lásku na všetky strany.
A čo je moje odporučenie pre Vás, ale aj pre mňa samotnú? Viac sa usmievajme, rovnako aj plačme, keď to potrebujeme. Vymeňme nohavice za sukne a šaty, dovoľme našej ženskosti vyniknúť. Rozpusťme si vlasy a umožnime vetru sa s nimi pohrávať. Nosme červený rúž, a dajme si občas vysoké topánky. Objavme to, čo je na každej z nás výnimočné a ukážme to svetu: naše krásne oči, vlasy, úsmev, nos či krivky. Hlavne ale to, čo nás robím tým, kto naozaj sme – naše talenty a nadania. Veď všetky vieme, že tá najväčšia sila ženy ide z jej vnútra. Preto spomaľme a odhalme, kto skutočne sme!
Užívajme si okamih, buďme láskavé, šírme lásku. Nebuďme tak zamerané na výsledok, ale spravme cestu za týmto výsledkom krajšou. Zdá sa vám to málo? Pritom to môže to spôsobiť tak veľa. Skrátka buďme inšpiráciou pre naše okolie, pre našich mužov. Veď nie nadarmo sa hovorí, za každým úspešným mužom hľadaj ženu. A ja verím, že na každého muža niekde čaká ta správna žena, ktorá ho dokáže motivovať, prebudiť v ňom cit, potrebu ochraňovať, vytvoriť mu podmienky nasledovať svoje sny, dokázať aj nemožné, inšpirovať ho. Doprajme mužom pocit, byť skutočným mužom, či už ide o maličkosti alebo veľké veci. Je úplne v poriadku nechať si otvoriť dvere, nechať vstúpiť do miestnosti najskôr muža, dovoliť mu zapnúť Vám šaty, pozvať Vás na večeru. Nechať si opraviť niečo v domácnosti, nechať si pomôcť so sťahovaním, priznať si, že je nám niečo ťažké. Dovoľme mužom preinštalovať nám počítač, vymeniť žiarovku, natankovať auto. Na oplátku podporme ich plány a sny, nech sú akokoľvek bláznivé. Doprajme im občasné chvíľky hravosti, kedy sa v nich prebudí ten malý chlapec, ktorý tam vždy niekde bude skrytý. Môžete mi veriť, keď im venujete dostatok priestoru, oni Vám to veľmi radi vrátia. Uvážliví a pripravení pomáhať, robiť Vás šťastnou.
Prebuďme v sebe ženskú silu
Áno, je veľmi užitočné ovládať sama všetky aktivity, ktoré som uviedla a aj omnoho viac. Odložte si to však na chvíle, kedy muž nie je po ruke a je nevyhnutné byť samostatná. Dovoľme si nebyť super ženou, pokiaľ to situácia nutne nevyžaduje. Práve naopak, buďme autentické a na základe toho sa staňme ženou skutočnou. Počúvajme svoj vnútorný hlas, svoju intuíciu, ktorá ma neuveriteľnú moc. Buďme samostatnou bytosťou, ktorá sa vo svete nestratí, zároveň je ale schopná inšpirovať svoje okolie a vie, kedy a ako použiť svoje ženské zbrane: podporiť, pohladiť, naslúchať, nestratiť ten magický dar ženskosti, ktorý sme dostali.
Ťahajme to v situáciách, ktoré si to vyžadujú, rovnako sa nechajme viesť mužmi v situáciách, ktoré sú prirodzené im.
Žmurkajte, neste sa ako dámy, verte v svoju ženskú silu. Nechajte sa rozmaznávať, doprajte si čas na seba. Pracujte na sebe, vzdelávajte sa a nemajte potrebu do všetkého kecať, ale veďte okolie príkladom. Uvarme s láskou, no nemusí to byť každý deň. Majme prácu, ktorá nás baví a buďme v nej dobré, nebuďme však chladné. Prebuďme v sebe život, temperament a dovoľme mužom, aby v nás zapálili iskru. Ťahajme to v situáciách, ktoré si to vyžadujú, rovnako sa nechajme viesť mužmi v situáciách, ktoré sú prirodzené im. Nechajme zapadnúť skladačku do seba, nechajme sa loviť, nechajme sa dobývať. Ak chceme, aby sa k nám muži správali ako ku dámam, musíme sa ako dámy správať my. Ide o vzájomnú interakciu, spojenie jeho a jej sveta.
Hovorí sa, že byť ženou je náročné, no ešte náročnejšie je so ženou žiť. Život bez ženy by bol ale nuda, nemyslíte? Tak buďme bohyne a milujme svoj život, svoje okolie, svojich mužov. Budú aj oni nás!
