Básničky Slovenka píše

Na pomedzí

Keď sa pred tebou celý svet otvára,

a  tvoja vlastná hlava ti bariéry do cesty pokladá.

Keď sám v noci zaspávaš,

do sfér fantázie a snov sa dostávaš.

Keď máš pocit, že už nie je kam uniknúť,

vtedy si môžeš len povzdychnúť!

 

Bola zima, bolo teplo,

bolo smutno, bolo tesno.

Bola blízkosť, bola láska,

bolo krásne, a som za to vďačná.

 

Keď žiješ dva svety a nevieš, ktorý je ten skutočný,

stratená vo vlastných snoch, predstavách a samopašnosti.

Keď zapíjaš smútok vo víne a vlastnej hlúposti,

zabúdaš na tie radosti a dobiehajú ťa života nutnosti.

Keď každý deň sa iné  rozhodnutie ako správne zdá,

vtedy, keď si z toho zmätená a hlavou ti prebieha!

 

Bolo dobre, bude lepšie,

bolo horko, bude sladšie.

Boli slzy, bude smiech,

boli sme spolu šťastní, i keď…

 

Keď do mokrého dňa sa prebúdzaš,

v hlave si všetky spomienky premietaš.

Keď ti doma tečie teplá voda,

nepoznáš čo je to hlad či choroba.

Keď ťa obchádza chudoba,

v tvojom srdci, duši i jej finančná podoba.

Keď máš viac ako potrebuješ,

vieš prijímať a iných obdaruješ.

Keď nie si sám, s blízkymi sa raduješ,

si milovaný a miluješ!

Keď občas zabúdame, ako skvele sa na tomto svete máme,

vtedy si len zaželajme!

 

Je tu sladko, je tu krásne

máme úsmev, cítime sa  šťastne.

Sme tu spolu, je to zvláštne,

je tu túžba, ktorá viacej nevyhasne!

 

Vždy sa tu len tak dobre máme,

ako si to sami poskladáme.

Hlavné je byť sebou, a nebyť nikým iným,

byť tu s tebou, byť tu s Vami, so srdcom úprimným!

 

 

You Might Also Like