Denník

Životné zmeny


Je vedecky dokázané, že zmeny predstavujú pre človeka stres. Mnou je zase dokázané, že stereotyp predstavuje nudu a prebúdza chuť na zmenu. Z tohto dôvodu sa v pravidelných intervaloch života rozhodnem zanechať veci tak, ako sú a spraviť zmenu. Čím väčšia, tým lepšia, ale o to viac stresujúcejšia. Mám rada ten pocit, začať od znova, nabrať odhodlanie a písať nový list. Ono to však úplne nový list nie je, lebo si so sebou prinášame niečo z minulosti, čo nás formovalo, ale i záväzky a spomienky, ktoré máme.

Po troch rokoch som sa odhodlala hneď k niekoľkým zmenám. Začalo to novým mestom, podarila sa aj nová škola a bude ma čakať nový partnerský stav. Takzvaná slamená vdova, keďže môj priateľ po 3 spoločných rokoch usúdil, že tiež potrebuje zmenu a namieril si to rovno 12 000 kilometrov od Prahy,  za novou prácou a dobrodružstvami. (Po týchto slovách sa zasmial, že to vyzerá ako útek odo mňa, ale vraj to tak nie je, len obaja máme radi zmeny).

Teraz sedím v mojom novom Pražskom byte (samozrejme zdieľanom), a zamýšľam sa nad tým, čo so mnou bude? Čím to je, že občas sa všetko zdá byť skvelé a vychádza to ako má,  potom príde jedno jediné narušenie môjho plánu a zrazu má prepadne pocit, že je všetko zlé? Pričom, nič nie je zlé, len moja predstava nie je naplnená.

Ach…Ženy a ich predstavy, o tom by sa dal napísať celý článok, a o tom, keď sa nenaplnia aj celá kniha. Späť však ku tým zmenám. Milujem zmeny. Milujem balenie, triedenia,  organizovanie a upratovanie. Preto som si veľmi užívala sťahovanie do Prahy, triedenie toho potrebného a nepotrebného. Tvorba nového režimu (ako ja len milujem mať režim a ešte viac občas z neho uniknúť), nového rozvrhu, nového tréningového plánu. Všetko to je nové a môžem si to prispôsobiť svojím potrebám. Na druhú stranu mám pocit, že nie je aktuálne v mojom živote žiaden pevný bod, ktorý by definoval kto som. Prináša to príležitosť zmeniť a naplniť plány i ciele, po ktorých som dlho túžila, ale zaplavuje ma i vlna neistoty z toho, čo bude. Nemám vybudovaný nový domov a ten starý zanikol. Nemám nové tradície, obľúbené pražské fitko, kaviareň, knižnicu, lavičku, bežeckú trasu, reštauráciu, nákupne centrum, relax zónu a ani fyzicky prítomného partnera, na ktorého môžem vychŕliť všetky životné problémy a on ich zvládal úspešne filtrovať. (To však z časti vyrieši Skype.)

Sú to všetko drobnosti, ktoré  definujú nás aj náš život. Veci, ktoré robíme pravidelne alebo s pravidelnou nepravidelnosťou. Detaily, ktoré nám stavajú pevnú pôdu pod nohami. Ono je dobré občas niečo zmeniť, ale keď zmeníte všetko naraz, môže to spôsobiť jemnú neistotu a rozvíriť pokojnú hladinu života. Časom sa to celé ustáli a upokojí. Zmeny sú  dobré, a verím, že prichádzajú presne v tom čase, kedy ich sami potrebujeme, len nie vždy sme si toho vedomí. O to vtipnejšie je, keď do zmien vstupujeme s plným vedomým, troška seba zničujúce ale pritom obohacujúce. Terajšia doba je zmenám priaznivo naklonená a zmeny sú nevyhnutné. Všetko sa mení zo dňa na deň, občas zo sekundy na sekundu. Od náš sa vyžaduje schopnosť prispôsobiť sa. Určite  v tom celom hrá roľu vek, ale aj povaha každého jedinca, určite aj výchova a odvaha nasledovať svoje sny. Koľko takých zmien však človek potrebuje v živote prežiť, aby ich nepotreboval? Príde niekedy deň, kedy zmenu vymeníme za pocit istoty? Príde niekedy človek do štádia, kedy sú životné zmeny nad jeho sily?

Verím, že môj nový život mi dá na to odpoveď a prinesie mi to, v čo som dúfala ale možno i niečo viac. Teším sa na objavovanie a spoznávanie samej seba v novom prostredí. Zmeny sú asi nevyhnutné, pretože nové prostredie formuje človeka a občas sa musí znova zadefinovať, pretože sa tiež zmenil. Klamala by som však, keby tvrdím, že nemám z toho celého obavu. Nie, obava je zlé slovo, ja sa na to celé teším, ale tá neistota a neznalosť je opantávajúca, lebo človek nemá istotu čo sním bude, ale ako sa hovorí, tú nemá nikdy v ničom.

Možno to nie je ani žiadna definícia samého seba, ale len ilúzia o vlastnom živote, seba vnímanie. Pocit, že môžeme byť kýmkoľvek chceme byť, verzus realita, že to tak vždy nie je. Treba to však aspoň vyskúšať. Problémom je aj to, keď sa nechávame definovať vecami a momentmi, ktoré sa nám vôbec nepáčia a nemáme odvahu zmeniť to.

Viete čo ma naozaj robí šťastnou? Maličkosti. Keď som bola malá, pozerala som filmy, čítala knižky, cestovala a pozorovala ako ľudia žijú. Niektoré momenty má plne fascinovali a túžila som tak žiť tiež. Šlo o maličkosti, ako ísť sama do kaviarne a čítať si tam obľúbenú knihu, prechádzať sa v daždi po meste ale aj o veľké veci, ako presťahovať sa úplne sama do nového mesta a spoznávať ho. Boli to scény z filmov, ktoré som chcela prežiť. Základom je ich začať aplikovať do života, úplne od tých najjednoduchších a zistíte, že žijete tak ako ste si želali, ako vo filme. Veľmi veľa veci, ktoré sa mi páčili v rámci životného štýlu v Londýne som začala reálne žiť až po príchod do Česka, ale keď sa pozriem spätne na môj život, bol presne taký, ak nie  ešte lepší, ako som si predstavovala. Hoci som športovala celý život, až teraz som sa začala venovať fitnes na plno a spravila som si trénerský kurz. Pracujem na svojom tele presne tak, ako sa mi to vždy páčilo a vidím, že je to úplne reálne. Začala som meditovať, zbierať bylinky, tráviť čas na potulkách mestom, začala som chodiť do knižnice, stanovať a turistikovať. Chcela som chodiť na nákupy zeleniny na retro bicykli presne tak, ako som to videla v Taliansku keď som mala šesť. Teraz sa preháňam na mojej krásnej červenej librete s bielym košíkom po uličkách Prahy. Chcela som tráviť víkendy na vidieku, piecť jablkovú štrúdľu a domáci chleba, byť zabalená v deke s čajom v ruke a pozorovať horiaci oheň. Presne takto vyzerajú naše víkendy na Svojanovskej chalupe.

Som šťastná, veľmi šťastná. Plním si svoje sny, žijem ako sa mi páči a šťastie objavujem v maličkostiach.  Váš život je vo Vašich rukách, zmeny sú skvelé, pretože keď sme hodení do vody musíme plávať.

Teraz sedím v Prahe a píšem tento blog. Ta moja ilúzia je krásna, tak ju idem napĺňať. Aktuálne je v mojej predstave schopnosť postaviť nový pracovný stôl z IKEA bez náradia a nainštalovať tlačiareň. A čo Vaše definujúce  životné momenty a chuť po zmenách? Tiež sa dobrovoľne rútite do neznáma so zavretými očami dúfajúc, že keď ich otvoríte, bude to všetko skvelé?

You Might Also Like

  • Lucia
    8. júna 2017 at 12:39

    <3 absolutne uzasny clanok, znovu 🙂 mozem snivat a snivat, a vidim tam aj svoje sny. Neplanujes napisat knihu? ten sposob ako si uzivas tie okamihy a vies ich opisat je proste fenomenalny.. nepoznam ta ale mam pocit ze sme na rovnakej vlne :DDDD skratka super .. prajem krasny den

    • Martina
      8. júna 2017 at 13:34

      Ďakujem Lucka, ani nevieš ako ma teší, že sa ti páči, čo píšem. Podobní ľudia si priťahujú podobných ľudí, takže nepochybujem, že by sme si rozumeli. Verím, že dáš Prahe šancu a možno sa tu aj uvidíme ! PS: možno bude aj kniha, ale zatiaľ psst! 😉 Martina